Aktívna maminka Katka, má 1000 aktivít a okrem iného sa venuje svojmu blogu Môžeš sa vydávať, nám dnes porozpráva o tej svojej svadbe. Bola krásna, dedinská. Tie majú svoje absolútne čaro. Výzdobu mali nádhernú a robili si ju celú úplne sami! Dozviete sa aj v aký mesiac svadbu Katy neodporúča a prečo. Poďme na to 🙂
Ahoj nevesta 🙂 Ako sa máš?
Ďakujem, dobre. Už vyše 4 roky som šťastne vydatá.
Čo sa ti prvé vybaví keď si spomenieš na svoj veľký deň?
Asi, že to bol naozaj jeden z naj dní v mojom živote a veľmi som si ho užila. Aj keď to ubehlo tak rýchlo, že detaily mi splývajú… v jeden parádny večer s rodinou a priateľmi.
Ako dlho si túto krásu chystala?
Asi deväť mesiacov, ale to rátam všetko od úplne prvých telefonátov a mailov. Najprv sme spísali približný zoznam hostí, podľa ich počtu našli vhodný priestor na zábavu, zistili sme, či je voľný termín aj v kostole. Ďalej boli na rade DJ a fotograf. Ostatné už išlo tak pozvoľna.
Je úplne normálne, že nie vždy všetko v živote nejde hladko. Aj sa ti niečo prihodilo počas príprav na čo možno nerada spomínaš?
Nič dramatické mi nenapadá. Asi najväčšia nepríjemnosť bola, že som tesne pred svadbou ochorela. Ešte v piatok som bola hotová, ale nejakým zázrakom som bola schopná v sobotu fungovať takmer na 100%. Síce s antibiotikami a tým pádom takmer nulovým alkoholom, ale predsa. 🙂
A na čo najradšej spomínaš?
Asi na spoločný tanec, ktorý sme si nacvičili. Chodili sme kvôli nemu aj na tanečný kurz. Potom na veľké prskavky, ktoré sme zvolili po polnoci namiesto ohňostroja. A hlavne na usmiate tváre našich blízkych, bez ktorých by to celé nebolo ono. Keď sa po 20-tej hodine dostavili všetci kamaráti, až vtedy sme sa cítili “kompletne”.
Spravila by si teraz po tom všetkom niečo inak?
Zmenila by som niektorých dodávateľov, ale nechcem byť konkrétna. Šetriť sa neoplatí a radšej si naozaj zohnať profíka, ako zdôveriť do rúk možno aj kamaráta, aj v inom smere šikovného človeka niečo, s čím nemá potrebné skúsenosti.
A ešte možno termín. Koniec septembra nakoniec nebol až taký teplý, ako sme čakali, a na jeseň je tiež problém zohnať niektoré druhy kvetov.
Kto ti so svadbou pomáhal?
Okrem teraz už manžela mi pomáhali aj kamarátky, mama, sestra, svokrovci… Každý s niečím iným. Hlavne so svadobnou výzdobou, ktorú sme si robili viac-menej sami.
Aký bol budget?
Už si to presne nepamätám, ale mohlo to byť tak 4-5 tisíc eur.
Zhodli ste sa s manželom?
Áno, myslím, že na všetkom.
Čo si si vymyslela pre ženícha? Alebo nebodaj prišiel s niečím on sám?
Šaty som sa rozhodla požičať z požičovne, vyskúšala som asi desať modelov na troch rôznych miestach, kým som našla tie pravé. Biele, ako inak. Najlepšie mi sedeli, hoci taký model som si nikdy nepredstavovala, ale nie všetko vysnívané vyzerá dobre na vás. Zistila som, že pri mojej výške 162 cm sú šaty s dĺžkou po členky úplne nevhodné. 🙂 Jasné, že ak by som pochodila všetky salóny na Slovensku alebo dlhé hodiny hľadala na internete, možno by som našla lepšie šaty, ale nič sa nemá preháňať. Bola som spokojná.
Ženích mal klasický tmavý oblek, bielu košeľu a striebornú vestu s kravatou. Po polnoci sme sa prezliekli, ja do bielej tutu sukne a modrého korzetu, on si dal ku košeli motýlika a manžetky z modrotlače.
Aká bola hostina?
Bohatá, lebo dobre sa najesť na svadbe je dosť dôležité. Ono sa to možno nezdá, ale väčšina hostí najviac ocení jedlo a hudbu/ zábavu, ostatné detaily sú im viac-menej ukradnuté. (Neviem, na čo presne sa pýtaš. )
Čo bol najvtipnejší moment zo svadby?
Taký vtipno-trápny moment bol, keď to dvaja z kamarátov trochu dosť prehnali s alkoholom a potom mali problémy koordinačného a žalúdočného charakteru.
Ktorý moment bol zase najdojímavejší?
Kňaz mal pekný príhovor, lebo nás poznal. A ešte keď moja naj kamoška chytila kyticu.
Stavili ste na tradície? Ak áno, aké?
Klasika – rozbíjanie taniera, prenášanie cez prah, hádzanie kytice a podväzku, čepčenie – s kamarátkami, nie folklórne, krájanie torty a dvíhanie na stoličkách.
Aký ste si prichystali program?
Taký bežný, celkovo bola naša svadba dá sa povedať klasika. Po večeri sme mali nacvičený novomanželský tanec, takisto aj po polnoci už prezlečení. Do sály sme po polnoci vošli cez koridor ľudí, ktorí držali v rukách veľké prskavky. Súčasťou svadby boli spomínané zvyky a DJ, ktorý fungoval aj ako moderátor, zapájal hostí do rôznych interaktívnych tancov. A mali sme aj manželský kvíz, kde nám kládli otázky a my sme dvíhali topánky.
Ukážeš nám výzdobu? Prečo si sa rozhodla práve pre takúto kombináciu?
Vyrábala si si niečo sama?
Na strop sme umiestnili biele lampióny a pastelové pompomy, ktoré sme vyrábali spolu s kamarátkami. Naša svadba mala mať tak trochu vinársku tematiku, keďže bývame vo vinárskej dedinke. Kvety boli iba na hlavnom stole, na ostatných sme mali namiesto váz karafy, v ktorých boli kytičky zo šípok a gypsomilky. Menovky boli tiež handmade, vyrobené z korkových zátok. Výzdobu na stoloch dotvárali aj fľaše s vínom troch farieb.
Akú si mala tortu? bol aj sladký kútik?
Torta bola vanilková s kopou ovocia a na stoloch sme mali klasické zákusky.
Bola tvoja svadba niečím netradičná?
Hm, ako každá dedinská svadba, mali sme pred kostolom živú ľudovú muziku, ktorá urobila dobrú náladu a ako svadobné auto sme mali retro červený kabriolet Škoda Felícia.
Mala si prichystané aj darčeky či prekvapenia pre svadobčanov?
Dostali od nás medovníkové srdiečka s našimi inicálkami a slovom Ďakujeme. Piekla a zdobila som ich sama.
Ak by bola jedna vec, čo by si mala poradiť budúcim nevestám, čo by to bolo? Čo naozaj netreba pri svadbe zanedbať?
Ako som už aj spomínala, dodávatelia by mali byť overení. Najlepšie, ak sa vám niečo zapáči na svadbe, na ktorej ste ako hosť, a vypýtate si kontakt. Určite by som nepodcenila svadobné fotografie, prípadne video – sami ich oceníte, keďže z celého dňa nebudete vnímať takmer nič a veľa vecí si uvedomíte až pri pozeraní videa a fotiek. Je pre mňa tiež nepochopiteľné, že niekto vyhodí stovky eur za účes a make-up a potom si vyberie priemerného fotografa, ktorí zďaleka nezachytí všetku tú krásu.
Na väčších svadbách je super, ak je tam niekto, kto to má všetko pod palcom, aby nenastali hluché miesta, kedy zrazu nikto nevie, aký je ďalší program a polovica hostí sa vytratí niekam von. Ideálne, ak to nemusí byť osobne nevesta alebo jej mama. 🙂
Ja viem, to už je viac, ako jedna vec, ale ešte predsa len niečo musím. Fotenie portrétov, takzvané pózovačky, sme si dali až na pondelok a bolo to najlepšie rozhodnutie. Jednak sme už vôbec neboli v strese, bolo krásne počasie a mali sme toľko času, koľko sme len chceli, takže sme pekne vystriedali viacero lokácií. Za ten účes a mejkap navyše to stálo.
A na čo naopak treba takpovediac kašlať a nerobiť si s tým vrásky? 🙂
Pre každú nevestu je dôležité niečo iné, takže to je ťažko povedať. Ja som nebazírovala na výzdobe a hlavne na živých kvetoch, lebo tie mám najradšej v prírode. Aj svadobčanom sme do pozvánok písali, aby nám nenosili kvety. Jasné, že aj tak sme ich dostali veľa, ale už to aspoň bolo únosné.
A nakoniec je priestor – ak máš lokálneho dodávateľa, s ktorým sa fantasticky spolupracovalo – tak nám ho smelo odporuč 🙂
Určite Cagalove Photography a DJ Marián Kukla, za nich dám ruku do ohňa. A oznámenia aj etikety na víno nám kreslila kamarátka, skvelá ilustrátorka Simona Čechová.
Ďakujeme krásne! 🙂
Foto:
Portréty: Cagalove Photography
Ostatné: Jana Čavojská, archív